Jude Duranty : Sansann Deuxième édition

Actualité littéraire proposée par Koutcha

Modérateur : Koutcha

Répondre
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Jude Duranty : Sansann Deuxième édition

Message par Koutcha »

Roman en créole martiniquais

Image


Jude Duranty
Sansann

Deuxième édition

2010, Carbet, Auto-édition, 89 p. , Br. 8 €

Alexandre, que les gens créoles nomment Sansann, est un « bon kalté mak kréyol ».
Ce personnage est-il vraiment fictif ?
Vous avez tous dans votre entourage un Sansann qui pratique un créole
qui n’est pas devenu tjòlòlò « contaminé » par le Français et qui n’est donc
pas un « poto pouri » décréolisé. Mais sont-ils encore nombreux aujourd’hui ?
Jude Duranty propose un « rakontaj », une sorte de petit voyage dans le temps
et l’espace créole. C’est aussi une photographie de certains parlers créoles,
entre créole francisé, créole littéraire et pancréole.
Notre belle langue créole doit-elle indéfiniment se tenir sur un « ti ban ? ».
Quand sera-t-elle une langue comme toutes les autres ayant sa place,
elle aussi, dans le beau fauteuil linguistique pour prendre langue
avec les hommes du monde ?
Sé zot ki sav !

Acheter ce livre en VPC : http://www.thebookedition.com/sansann-j ... 47151.html


Les cinq premières pages de Sansann

Dé mo douvan

I dézè’d maten, dépi yonn-dé jou,
man pa ni sonmey, savrè si man pa
somobil. Magré tout dité gwokonsoul,
sirio épi kòsol pou man
dòmi, pa menm palé tjilo léti man ka
valé, riennafè.
Doktè-mwen ba mwen analiz pou
man sa fè. I di mwen :
— Man pa ka wè ou ni ayen !
I ba mwen an zafè kaché pou
pran, mé — man pa ni lajan pou
séré, sé pa pawol man ké séré —
man pé ké fè kachotri pou di zot
man rayi sa, dann !
Doktè-a di mwen, pétet fok alé wè
an sikolog. Pas ou pa oblijé fou pou
monté Kolson, mé pé ni an bagay éti
ka jennen’w kon an ti roch dan an
soulié.
Man alé wè konpè-mwen Log.
Kidonk man té épi Log ek mi sa i di
mwen :
— Jid ou pa bizwen pè sikolog,
misié oben manzel, sa ka dépann,
ké palé ba’w ek ké kouté’w. Ou sav
délè palé bien bon. Yo di padon pa
ka djéri bos, mé palé ka djéri bles.
Sirtou bles lespri.
An final di kont, man alé wè
misié. I fè mwen asiz asou an divan
ek i di mwen : Palé, menm si ou pa
lé palé, palé.
Dapré misié man ka soufè di an
model malkadi yo ka kriyé an mal
diglosik man kwè. Dan zafè mal di
gwo sik la, sa ka rivé lè adan an péyi
éti ki ni dé lang épi yo ka opozé’w
palé yonn adan yo. Yonn yo jijé tro
soubarou ek ki dènié kakachien. Sa
ka fè ou pa ni dwa sèvi’y.
Konpè Ektò, on zanmi Gwadloup
ki pa ka pran dlo mousach pou let,
matjé yonn-dé mo asou sa adan an
liv i fè.
Sikolog kité mwen palè anlo, i pa
entéronp mwen. I di mwen :
— Tou sa ou ni anlè lestonmak
tjè’w, matjé’y. Sa ké déchajé’w.
I di mwen tou :
— Délè, lè’w ni an chay ki titak tro
lou, fok tanzantan ou dépozé’y
pou’w pran fos. Pas sinon, ou pa
oblijé rivé la ou ka alé a.
Man di misié man pa sa matjé
kréyol. An tan-mwen, dabou-dabò
fok pa té palé sa lékol. Déwò, an
lakou-a, an gran chimen, wi, mé pa
lékol-la.
Épi déjà-pou-dé, man pa an
grangrek pas manman-mwen pa
trapé filon pou man té antré latit.
Sikolog di mwen, délè sé zié ki
krapon. I sifi ou lé. Épi pèsévérans,
pasians épi kouraj — si ou pa kouri
— ou pé rivé. Ni an ti pawol ka di :
« Épi pasians ou pé jik wè trip fonmi
oben an titiri ka valé an ton. »
Épi tibren pasians man konstaté
kréyol pa pi difisil ki chinwa oben
anglé. Lè man ka di zot sa, man la
ka sonjé an grannonm. I di mwen :
— Tjanmay pa koté Lamérik, sé sa
ki étélijan, pas a dézan yo ja ka palé
anglé !
Sé ki i ka konprann li menm sot,
pas a dézan, li tou té ja ka palé
kréyol pas i lévé atè isi.
Tou sa pou man di zot, kréyol pa
pli difisil ki an lot lang. Mé pou
aprann matjé’y, fok ou aksepté ou
pa konnet bè a ba jou baré. Si ou fè
gwo majol pou di :
— Man ja sa palé’y, man pa
bizwen aprann matjé’y ! Ou ped tout
dan’w.
Afos-afos, man rivé pa konstaté ki
pou rivé matjé lang-tala, fok pran
dapiyan asou dé prensip :
— Déjà-pou-yonn, tou sa ou ka
tann ou ka matjé’y.
— Déjà-pou-dé, tou sa ki matjé ou
ka di’y.
Man fè sa mwen té pé, ek dépi
man koumansé matjé kréyol, man
trapé an soulajman. Man ka dòmi
telman, asiparé sonmey-mwen lou
telman, man ka jik ronflé.
Matjé kréyol fè mwen jwenn
Sansann. Sé li ka fè si jòdi-jou man
pa ka soufè épi malkadi-a éti man
pa ka chonjé non’y la — sé pa mwen
ki pòté’y batenm. « Mal di gwo sik »,
« Mal diglosik » anfen ni anlo moun
ki kon mwen épi zot ka li atjelman a
ki ja kité malad ka alé, é yo pa
menm sav. Malkadi-tala ka rivé a
chouval mé sé asou do milé i ka viré
pati.
Asiré, man asou chimen djérizon,
pas man ka ba chak lang-la plas-yo.
Pa ni yonn ki pli sipériè ki dot. Tout
lang sé lang, kidonk kontinié palé
kréyol, mé sirtou matjé kréyol, pou
démen bon maten jénérasion-nou
pa wont bel lang-tala. Sé sel manniè
yo pé ké maché-brété.
Atjelman zot ka konprann poutji
man matjé rakontaj-tala. Jik atjelman
Répondre