57 - Pawol a neg pa ka jan bout? ...

Partage entre internautes
Répondre
Potomitan
Moderator
Moderator
Messages : 200
Inscription : vendredi 09 juillet 2004 16:18
Contact :

57 - Pawol a neg pa ka jan bout? ...

Message par Potomitan »

19.5.2004

Raf,

Pawol a neg pa ka jan bout?

Dabò pou yonn, pou ki a si po a liv la pa ni " diksionnè" ? Ou météy an fransé, pangnol, anglé, men ou bliyéy an kreol ???

An koumansé rantré an nannnan a diksio-la é dapré mwen, manké yonn-dé mo an pa touvé (si yo la konsidiré an pa di hak..) Pétet osit sé mo Gwada, men davwa an ka telman sèvi épi pawol Matinik osit, déparfwa an pa ka sav ka ki yonn, ka li lot... men an vwè vou menm mété bon dé-twa mo gwada ki rantré an kréol Matinik..
  • Bwétamo (diksionè) dékosiè (gwa?)
    dérapé: partir très rapidement (on)
    dépri : une alternative... mais aussi et par extension, "une femme pas necessairement jolie , mais qui...peut à l'occasion... dépanner !!! (mi an kay fé fanm kôlè..)
    détotiyè (gwa?) deméler..
    Démanbobéch: diabolique, extraordinaire.. dementiel
    dékalborer: démonter complétement
    dékoké : synom de dékoukouner (gwa ?)
    rekoké (idem)
    dévalé avaler gloutonnement.. (agoulouter?)
mi sé sa an vwè men ni onlo dot adan on dot piplis fos !

Danik Ibrahim Zandwonis (Gerec-Gwada)
Potomitan
Moderator
Moderator
Messages : 200
Inscription : vendredi 09 juillet 2004 16:18
Contact :

Message par Potomitan »

Tout sé mo-la ou ka ban mwen la, sé dé mo gwadloupéyen. An pé pa met yo adan on Diksionnè a kréyol Matinik. Men sa vré ki ni onlo mo Gwada ki antré adan kréyol an nou kon "lenbé", "hak", "chaléré" kisasayésa...é sé mo-lasa, pa ni pon poblem, an met yo adan diksionnè-la. Pou sé mo-la ou ba mwen la, tini dé ékivalan matiniken.

Kontel :
  • "Démonbobech " (Gwd.) : "Mapipi" (Mat.)
    "Dérapé" (Gwd.) : "Chiélé" (Mat.)
    "Dékòsiè" (Gwd.) : "fè déviran" (Mat.) kisasayésa...
Sa ka montré nou kè on jou, fo nou ké fè on diksionnè Gwada-Madia. GEREC-F ni on lot diksionnè i ka fè é diksionnè-lasa ké sanblé vokabilè a tout kréyol La Karayib. Sé an papa mòso travay ki la, vié frè !

Pa moli, si ou moli, ou pwan fè !

Afarel
Répondre