Poézi kréyol

Partage entre internautes
Répondre
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Poézi kréyol

Message par Koutcha »

Sa ka fè nanni-nannan moun ka ékri an kréyol, oben asi kréyol, mé nou pa ka toujou trouvé adan libréri sé tesk-la ki sòti ni dizan, ventan, trantan, an siek... E menm an bibliotek sa pé red pou trouvé yo.

Man kité teks-tala menm manniè-a yo pibliyé'y (menm prézantasion, menm lotograf, menm ti défo teknik -coquilles-)


GRIF an tè
POU NOU SANBLÉ ÈK APIYÉ ANLÈ PWA KÒ NOU

N°58 30 / 6 / 81

Mi Péyi-a !

Ti manmay, Mi li anba rèl lanmen mwen
Mi péyi-a ! Mi li !
Grenn bwadenn anlè ponm-fidÿi lanmè-a
Dènyé ti lakras boyo linivè
Sé ta'w, Mi li anba klèté oswè-a
Sab-la ka di'w vansé
Dlo-a ka di'w fè létÿèt
Men
Tansyon, yich mwen, lavi-a pa an bòl toloman
Tansyon movèzté ka lonviyé
Amikalité pa ni sa ant nèg ankò pyès
Lonnè épi rèspé : sa bout
Ti manmay, Mi péyi-a ka kòviyé anba zyé mwen
Ka tòd kon an chini-manyòk
Sé ta'w pwofité, pwofité vitman-présé
Doubout anlè dé pyé'w, wouvè zyé'w
pou ou sa pété chenn li
Mi péyi-a ! Sé ta'w...


An manman kréyòl
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

Pou fini jounen-yan an poézi misié Joby Bernabé.
Menm tesk-la an fransé an lot jou. :D

Revue, Europe, 1980 pp. 165 à 171.

Joby Bernabé

ZONM ZONM ZONM ZONMBI

Lanmizè-taa ki an péyi mwen yan

sé pa pou di sé an lèstrèmonksyon ka ba lari chenn
tout lasentjounen kon kyèk chyen anrajé ka chaché tyèk fès pou ralé ;

sé pa pou di sé poubwa bouden vid ka wonyen zantray ou, an mizi an mizi
pou, lè i pwopté zo'w, i enki jété'y dèyè do'y, an mitan dyol lanmo kon
ou wè i ka fè'y la pabo dotwa péyi
oti lanmo li menm, lanmo menm ki lanmo
ka jik sonjé mètba pou asiré désandans li ;

sé té 'é viré lanng asou tèt lanmizè
déklaré ni moun ka mo rafen obo tout chimen an ti péyi mwen yan

sé té 'é viré lanng asou yich bétyé-ya
pas sé lanmizè menm, sé manmizè i menm ki ka ban nou lanmen
konsa nou fini soti adan bway manman nou
pou i sèvi nou da jisatan nou mo
jisatan nou tyoutyout.
lanmizè-taa fout ! ki anba kwi nou an

sé akondi an jangajé ka poté'w an dé bra'y kon an popot an pay
dépi ou jenn ti bray pou i ba'w tété an jan lèt pwazonnen, tounen
zyé'w alanvè avan menm ou ni tan limen limyè dé zyé'w asou tyè péyi-ya

sé an dowlis gran jou ka fè nich anfon ko'w
san ou pé di ki tan ni ou pé di ki jan
kon dlo ka tonbé an baton jiwomon
pou grafiyen nam ou èk mété'w an dyendyen san ou pa sav ayen....

sé an soukougnan blan ka konm lélé lèspwi'w èk an biyé lajan
pou i fè'w dépalé èk malpalé frè'w avan ou sé palé.

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

zonmbi-ya potré an lonbraj
potré vérité-ya ki an tyè glas ou a kon an konfitéo
lèowè ou fè tan ajounou douvan ko'w an dé grenn kokozyé

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

i pa ka ba'w an ti la étila ou sé alé
i jik la kon an fa ka kléré lannwit ou pou i garé’w pi fon
pou lè ou konpranndi ou ja fè chimen
sé pi douvan-dèyè ou pi douvan-dèyè
santan douvan té pri, dèyè pa té pi sav...

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

zonmbi chik an pyé
zonmbi mak an tèt
zonmbi-ya ka fè'w pèd lakat
maté'w pou tèt

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

zonmbi pyé pou tèt
zonmbi tétannos

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

gad zonbi lablanni anmitan dyol makak an kat woul a krédi
karé vréyé mépri ba nèg ka pran’y a pyé !

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

gay zonbi ka mo ri makak ki pa hen poté an ti chay an lavi’y
èk ka modi ras li, dérèspèkté nanm li

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
Lanmizè Zonmbi

gay zonbi simen plim an labou lanmizè
pou ou pé sa volé, wè lorizon’w an blan
bokanté lapenn ou kont lafélisité

Santé bonheur prospérité

épi lanné trennen jwé zwèl an chimen chyen

Santé bonheur prospérité

épi solèy pézé, ren ti plantè griyen anba zanma kann-lan

Santé bonheur prospérité

épi siklon hélé
fétay kay bay alé
lanmizè pwospéré adan fimyé lanjan

Santé bonheur prospérité

épi lalin séré pas an fal lannwit-la
chyenfè té ka pléré an pa lapot lanmo

Santé bonheur prospérité

épi zéklè tijé an bout dyèl an koutla
an koudmen lévé syèl
bouden volkan brennen
fizi zonbi kratyé
dé kolibri tonbé
flanbwayan trilbityé

Santé bonheur prospérité

épi dèyè tou sa, fonmi pa lé kwè sa
lavi koulé koulé’y kon larivyè laswè an rèldo maléré
chivé yanm bokodji karaché tyè’y an tè
désèspwa ka angwé’w kon an losti rasi
an fanm ka prédyé an labadjou kasé wè trapé di ti plim
pou i sanfui dans syèl
oben vréyé yich li an jou alaplas li
an jou sipètadyé
an jou sipètadyé

way ! lanmizè-taa ki an péyi mwen yan
lanmizè-taa fout
ki anmitan nou an !
Kakou
5 Posts
5 Posts
Messages : 6
Inscription : vendredi 04 février 2005 16:53
Contact :

Yo Dim !

Message par Kakou »

Mwen Pran tan voye pwezi sa a paske se yon devwa pou mwen patisipe
nan tout sa ki bon pou sèvi la kilti.
Je promet d'autres poemes et je voudrais pas que le createur de cet espace croit qu'il est seul. Car je sais que beaucoup d'autres comme lui et moi vivent pour la la culture.

Yo Dim !

Li reveye douvan jou,
Ti moun yo kanpe kò tou ni,
Yap gadel ka monte mòn;
Zouti lavi* anba bral
Lap monte san gade dèyè.

Li Jwen lè zòt,
Ki chita sou tèt wòch,
Kap tann li anba chapo kolboso*,
Dèyè la fimen pip tabak.

Yon kout tafia*
Banbou marye
Kòve derape.
Bese, leve, sèkle !
Toya*, Boula* !

Zòtolan, zwazo wanga*
Mabouya
Tout kouri vin rakontem isit,
Kouman zafè vant moun lavil
Ap regle nan mòn

Francklin Pierre
Poeme Dedie aux paysans Haitiens
-------------------------------------------------------------------------------------
--- Zouti lavi* : L'auteur fait allusion a une machette, ou un autre outil de travail (Outil qui donne Vie) que le paysan porte sous son bras.
--- Kolboso* : Signifie endomagé / Les rebords du chapeau sont repliés vers le haut.
--- Tafia* : alcool/ Les paysans boivent du clairin, alcool extrait de la canne a sucre.
--- Toya* : Parabole / mot provocateur lance en parabole a travers des chansons ou autre.
--- Boula* : chanson, refrain qui stimule/ Pendant le travail tout le monde chante en coeur.
--- Zwazo wanga* : l'oiseau mouche./ Un tout petit oiseau appelé encore "wanga nègès" (Ouanga Negresse)
Visitez Boulevard Liaison
http://www.groupbl.org
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

Jòdi dimanch man ka météan poem ba zot.
Adan liv, adan jounal man té trouvé ti mòso poem-tala.
Mé man désidé simenn pasé ay chèché original-la pou man li'y
ek dékatiyé'y.
Ki tan nou ké trouvé adan an sel liv tout poem, tou sa Mochoachi ékri ?
An atandan sa fet, pran tan li sa ki ka vini a.
I bel, i fò. Gouté'y.

Man kité poem-la menm manniè yo té sòti'y an lanné 1977;
(menm lotograf, menm ti défo teknik - coquilles -, menm prézantasion).

GRIF an tè
POU NOU SANBLÉ È APIYÉ ANLÈ PWA KO NOU

LIMÉWO 8
23/11/77

LIMÉWO ESPESYAL


MONCHOACHI

KONPÈ LAWOUZÉ

"...AN-NOU KOUTÉ LISTORIK
AN TI MOUSTIK
YO KRIYÉ MATNIK...
HÉ KRIK !"

— Mésiézédam, mwin di : hé kri !
— Hé kra !
— Hé mistikri !
— Hé mistikra !
— Mésiézédam
jôdi viré dèyè
gadé
sa yiè té fè
pou i rivé la i yé-a ;
min yiè jouwé manmaye
sitan
ki i mété kouri a tè
ay fè konpè épi dimin !
Manmaye, hé kri !
— Hé kra !
— Es lakou dô... ?
— Non lakou-ne-dô-pa !
— Alô, wouvè zorèy-zôt
pi gran ki dé fèy chou kolé
épi
KOUTÉ POU TANN !
Épi, tou
wouvè ankô tout ti tou
ki anlè kô-zôt
pou pawôl-la alé séré
jik an-fon tchè zôt...
Pas, pawôl tala, manmay,
sé an pawôl ki kasé kod,
an pawôl ki té maré
kon bèf an pitchèt
é ki long
long kon twa sièk lajôl...
Anlè zèl lawouzé : an pal !
dépi lè nou ka alé-vini
blogodo-blo
san minm sav' sa nou yé
sa nou lé fè
sa nou ja fè
– min jôdi long ankô,
jôdi rèd tou –
dépi lè zékobèl ka griji lapo nou
– min si sété lapo tousèl :
nou ni mak jik an zo ! –
Anlè zèl lawouzé :
an pal pou nou shonjé,
an tôbôk pou débaré jou
pou gadé douvan-dèyè
mété an pié douvan lôt
dématé lavi
viré-tounin
pèsé tan-an pak-an-pak
pou sav sa nou ja fè
POU SAV SA NOU YÉ, TONNÈ-BRIZÉ !

***
*

(chanté)

Batiman rivé-é !
mwin ka mandé sa ki rivé
Batiman rivé-é !
machandiz ki an kal-la sé fwè-mwin, misié
Batiman rivé-é !
yo pa mandé pou vwayajé
Batiman rivé-é !
majô-a ki an kal-la féré-brizé
Batiman rivé-é !
batiman sivilizé
Batiman rivé-é !
manman-mwin ki an kal-la, sa i fè-ou souplé ?
Batiman rivé-é !
i ka pôté lalibèté
Batiman rivé-é !
I tou pôtré lalibèté
Batiman rivé-é !
Libèté ki an kal-la féré brizé
Batiman rivé-é !
mwin ka mandé-ou sa i fè-ou souplé
Batiman rivé-é !

***
*

— Manmaye, hé kri !
— Hé kra !
— Hé mistikri !
— Hé mistikra !
— Mésiézédam, ès lakou dô... ?
— Non, lakou-ne-dô-pa... !

Alôs, nou a fè fôs
Pou nou ralé-minnin-vini
an gran jou
rèl lanné lannuit ka séré-bimin
nanm péyi nou-an
an nwèsè gajé-a...
Hé kri !
— Hé kra !

_______________________________
_______________________________


LANNÉ BWAZAJ

Min ni latè bitasion
ka pri difé
anba plat pié
maléré-féré ;
mi fwèt
épi chinn
pa ka rivé raché
chouk libèté
an zantray Nèg-bitako
Nèg-an-tchoutchout
Nèg-flègèdè
Nèg-an-délala...
– Pass, (zôt ka wè !)
Sé anlè ban lékôl
nou fè laprantisaj libèté-nou,
Sé zorèy sivilizé,
moun-konmifo ki montré nou-ï !
wè-wè... ! –

Lanné mawonnaj koumansé limin :
sik potéko an sak,
nasyon poko té minm brasé
ki nèg té ja ka bwazé an môn.

Dépi anlè chimin bitasion,
mèt-savann té ja wè wotè konba-yo
Pass
ou té ni pou té véyé
lè koumandè-a ka vini gaga
anba solèy cho-a
(anba wonm-lan tou..)
Épi
bwa pou nou alé !
O byin
ou té ni pou té atann
jou kasé
pou-ou kouri-séré dèyè an touf kann,
épi an bèl mafwamé,
an bèl bidim roch
– yonn an chak lanmin, pou sioka –
Pass
si ou té touvé pou té glisé
sé glisé pou té glisé ;
Min an sipozision
an ti bawoufiè té pété pié-ï
tro pré-ou...,
sé pou té sa pété tèt-li tou...
Épi,
bwa pou nou alé !
o byin ankô,
ou té ni pou té foukan
lè kritchèt èk chouval-bwa
té ka babiyé,
a lè ou té fèmin an caz-a-Nèg-la
— Sa té rèd tou
té ni chin toupatou
Min sa ki pa té rèd, frè, ou lé di mwin... ?

Anlè bitasion, lavi té rak pasé zikak
Lanmô té ka karé-tounin toutouni douvan zié-ou
Latranblad té ka sézi-ou jik an zo
anba lafin
maladi
travay
kou

Anba jouk
nou ha touvé
kô-maklouklou
pou chayé-alé
kô-bôlôkô

Anba bwa tou, maladi épi lafin
té ka fè siyak lantou-ou san rété
– sé épi rimèd, épi manjé-razié
ou té ka kouri dèyè yo...–

Min tout' lajounin, ou té ka maché
maché épi libèté-ou
konsi ou té ni lèspwa, an jou, pwan londjè-ï...
é, léswè, lè sa té rivé sonmèy té garé-ou,
zié-ou té ka rété gran-wouvè
lakrint' tou i té chapé, minm an rèv...

MAWONNÈ-MÈT-A-LANNUIT !
MAWONNÈ O ! MÈT-KÔ !

Anba bwa
nou ha chèché
kô an chèpi
pou minnin-vini
kô an péyi

É môn-an-môn
an fétay ti péyi Matnik-la
mawonnè té ka limin boukan libèté
an bodaj bitasion

MAWONNÈ ! MÈT-BWA !
MAWONNÈ O ! MÈT-MÔN !

Anlè môn, jôdi
nou ha chèché
kô-bitako
pou minnin-vini
kô an péyi

Anba jouk, anba fè
Nèg a fôs bougonnin,
té koumansé fè pinting :
tanzaot, an bitasion ki pri difé
tanzaot, an bétché ki trapé wotchèt ;
tanbou té ka wouklé
ti-bwa té ka sonnin
lavwa té ka réponn
lavwa té ka monté :

JIK KI TAN NOU KÉ SOSÉ
AN BANKOULÉLÉ TALA... ?

(Chanté)

— Simawo, simawo, simawo manmaye-la
Balata-bèl-bwa
....................................


**
*


Bofè-a-bofè-a...
— Mwin kriyé manmay-la pou nou soukwé-ï...
— Bofè-a-bofè-a...
Yo ka maré dé lanmin-mwé...
— Bofè-a-bofè-a...
An ki léta yo mété mwé...
— Bofè-a-bofè-a...
Bofè tala, fo nou kasé-ï...
— Bofè-a-bofè-a...
Manmay, mwin ka mandé sa ki pasé...
— Bofè-a-bofè-a...
—Labadjou kasé anlè nasion mwé...
— Bofè-a-bofè-a...
Mwin ka mandé pou nou sanblé...
— Bofè-a-bofè-a...

..................................

— Manmay, kri... !
— Kra... !
— Kri... !
— Kra... !

____________________________________


MAWONNÈZ

Jôdi jou gran jou,
Jôdi jou bèl jou
Mawonnèz pwan bwa !

Jôdi jou gran jou,
Jôdi jou bèl jou,
An mawonnèz véyé
Lè lalin'-an séré
Pou li pwan bwa :
I fè chimmin dèyè,
Maché anlè kabrit'-bwa,
Mèt kritchèt ka babiyé,
Rété pou dézôd pé,
Pé dézôd tchè-ï
É vwéyé kô-ï alé adan lannuit' nwè-a...

An fanm lévé,
An fanm doubout'
Savann-an pri difé !

Dépi jou Nègrès-la planté nan péyi-a
Ka alé, ka vini
Ka swiv, ka swé
Ka pôté, é sipôté
Ka bat' é ka débat'
Tèt dwèt, tèt fiè,
Rin maré, nin trousé
Byin kanpé anlè dé pié-ï
Asou tè péyi-a ;
Kô-ï minm sé tout' an péyi
Tout' kô-ï sé péyi-a minm
Èvè chimin, èvè tras'
Èvè fréchè, èvè chalè
Èvè ravin'...
Épi môn ka rébondi pa tout' bô :
An péyi vidjô
Ki ni bon balan an ko-ï !

An nonm gadé,
Dé zié-ï kléré :
“Jôï mal fanm !”

Jôdi jou gran jou
Jôdi jou bèl jou,
Tout' fanm lévé
Tout' fanm doubout'
Simin difé nan savann-an !

___________________________
___________________________


LANNÉ RATIBWAZAJ

Mésiézédam,
Jou vini
jou pasé
jou fè jou
pou débaré jou ;
solèy lévé
solèy fésé
solèy paré lapli
pou li pa mouyé,
lariviè sèk an karinm,
i débôdé an livènaj,
lalinn kouri nan sièl
jôdi kouri débatché dèmin...

Lanné ratibwazaj prézanté èk tout' latiray-li ;
sèbi dèvan
lanbi nan môn
tanbou nan tchè
sab an pon-yèt,
Nèg an konplosité épi fènwè.

Lanné ratibwazaj bouwé pa soukouss :
i bèkté
i soukwé
i palantché
i palaviré
i raché-koupé
épi, i lévé-fésé...

Zorèy-la
a fôs pwan tôbôk,
té vini blé kon pinbwa ;
fidji-ï té tounin an ti-jan kagou
(lézafè té maré kon kôd-an-sak) ;
i pôtékô pèd labitid fè gôj
min, an fon tchè-ï
i té intchèt pasé kritchèt...
délè minm, lè magma-a té ka monté,
ou sé jik di i té paré
pou té tiré chik an pié-ou...

Milat-la té an biz-biz épi bétché
an tchè-koko épi Lafwans
an makakri épi Nèg
(yo té katchilé pwan Nèg sèvi milé :
Sé dila an tan vèglaj
yo déklaré yo “asi-milé”)

Lanné ratibwazaj
latè jwinn épi sièl,
solèy jwinn épi lapli
lajounin jwinn épi lannuit
Nèg-bitasion jwinn épi Nèg-mawon

An tan bwazaj,
lè labadjou té kasé
mawonnè té ka débwazé san tanbi,
yonn pa yonn
alé tounin-viré an bodaj bitasion
pou bokanté an ti pawôl
pou grapiyin an ti kochon ;

Min atchôlman,
dépi jénéral-solèy
té pati péché lanbi
an fon gran lanmè-a,
mèt-môn té ka désann pa krèy
adan an sèl wélélé
jôdi anlè DÉZÉTAJ
dèmin anlè TWAPWINT,
an konplosité épi Neg-yo...

Lanné ratibwazaj
yo grajé manniôk,
yo tiré kont'
yo dansé kalanda
yo woulé tanbou
dépi Granrivè jik Salinn

Alô, lè sè mésié-a
konstaté
tro-ta ké baré yo ;
lè boulikann-yo wè yo mélé
yo bat' lakat',
yo fè manèv,
YO DÉKLARÉ : LIBÈTÉ
SÉ PA DÔT KI YO-MINM !
(– fo pa ou mantché toupé
adan sa ou ka fè, frè-a...)
Ou té-é konprann
Libèté sé lo vié-Nèg-la
ki kouri-goumin
anba bwa-a...
OU TÉ KÉ RI YO... !
ou té-é konprann
Libèté té an tchè
lo VIÉ-NÈG-PIÉ-PLIN-CHIK-LA
ki ka débat' an kann-an...
POV INOSAN... !
YO DÉKLARÉ : BATIMAN LIBÈTÉ
KA RIVÉ ! PWAN PASIANS

– Batiman libèté
Batiman lèsklavaj
minm machandiz-la –

YO DI KONSA : SÉ LAFWANS
ka vwéyé-ï ba zôt

ba Nèg-mésisouplé
ba Nèg-byinkonmifo
Alô
moli ti bwin anlè bakannal-la,
asé vwéyé kô-zôt monté
tchinbé kô-zôt DWÈT KON PITCHÈT !

Yo bat lakat',
yo fè mannèv...
min Nèg-vayan di :
“ Bèl pawôl pa ka tchuit !
Libèté ja viré tèt ba pasians !
OSWÈ-A, PA NI PASÉ LANMIN... ”

Manmay, kri !
- Kra !
- Hé kri !
- Hé kra !

(Chanté)

— Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Lèsklavaj an-délala ya-yaï
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Manmay woï-woï-woï ka sa yé...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Nou vini pou an rézilta oswè-a...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Nou pa bizwin tanpisouplé-ou, misié...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Bèl pawôl pa ka pasé oswè-a...
Pas ni pasé lanmin oswè-a...
— Anmwé-anmwé-anmwé-é...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Nou kriyé lé manmaye-la owsè-a...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Nou ké trapé an rézilta ya-yaï
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Mwin kriyé koumandè, pèsonn pa ka brin-nin...
Pa ni pasé lanmin oswè-a...
— Sé majô-a-fwèt-la disparèt oswè-a...

..............................................................

Manmay, kri...
— Kra !...

.........................

22 MÉ

Dépi tan lontan,
An tan djab té té bolonm,
Yo féré libèté
Avan i rivé
An lapot maléré ;
Dépi tan tala,
Mwin lé di : dépi tchèk tan,
Pa ni jou ki pasé
Maléré pa chèché
Jou libèté..
MIN LIBÈTÉ PA NI JOU :
Libèté sé an chimin
Pou jôdi jou
Kon pou dimin !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé jou an jou
An goumin ou ka minnin !
Libèté sé an bitin
Pou pran a dé lanmin !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé an bizwin
Pou sa ki san ayin !
Libèté sé an grinn
Tout' jou bon pou simin !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé an gran van
Ka souflé an tout' tan !
Libèté sé an pawôl
Pou sa ki pa ni wôl !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé douvan jou
Ka baré moun-a-sou !
Libèté sé bon-matin
Ka woté-ou an sirin !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé an tanbou
Ka wouklé an tchè-nou !
Libèté sé an chaltouné
An mawonnèz ka pôté !

22 Mé : Jou libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté ni tout' jou
Pou rivé an bo jou !

______________________________
______________________________

LANNÉ TCHÈ SOTÉ

Mésiézédam,
jou vini
jou pasé
jou fè jou
pou débaré jou ;
solèy lévé
solèy fésé
solèy paré lapli
pou li pa mouyé ;
larivè sèk an karinm
i débôdé an livènaj ;
lalin' kouri nan sièl,
jôdi kouri débatché dèmin...

Alô péyi-a kité lèsklavaj
min anba pwa lèsklavaj ;
fidji-ï té vini sérié pasé lanmô
é tchè-ï té ka débwété
anba kôlè épi rantchinn

Apré Vinn-dé Mé
Libèté té koumansé ka pran pôz
ka karé an lavaliè
ka fè konparézonnri ba Nèg kanmarad-li
– i té ja bliyé la i té sôti... !

Aprézan,
Nèg té ka kalé bakwa-yo asou kouté
pou grafiyin fon tèt-yo
épi
yo té ka asiz anlè an roch
é yo té ka tchipé san rété.

“ Lalibérasion ” pa té pôté
tousa yo té ka atann
é an patché té simié
pasé lajounin yo ka pinn sièl
pasé viré trimin
adan minm kann-an
ba minm bétché-a
épi minm koumandè-a anlè do-yo

An pati té ka débwazé-pitché
pa anlè môn
pa anfon ravin'
an ti môso té pou té fouyé lavi ;
èk tanzantan,
yo té ka mété kô-yo apliziè
é yo té kèye sènin lanmè.

Péyi-a té kité lèsklavaj
min kô Nèg-la té goglè ;
fè-a té migannin tout' laché-ï
é minm atchôlman
bouwo-a pa té ka ba-ï sès
an sonmèy-li

Péyi-a té kité lèsklavaj
min lèskalvaj pa té kité tchè bétché
ki pa té ka sipôté wè Nèg
démaré
dématché
alé-vini an dé grinn-koko-zié-ï

Zié an zié
tchè soté
lavi èk lanmô
lavi èk lèspwa

Lèsklavaj té fini
min bétché kon nèg
té ka tounin lantou kô-yo
kon kôk an galiè

Lanné 1870
Nèg fwapé
Tanbi réponn

Nou ha gadé
si ki mizik
pou nou dansé

Bétché-a té lé viré an tan lèsklavaj
an tan moun té naba lopsion-ï
kon bèf
kon milé
pi mové ki chin

Nèg fwapé
Tanbi réponn
Nou ha chèché
Anlè ki pié
Pou nou maché !

Lanné 1870
Lanné Tchè-soté.
Zié an zié
lavi èk lanmô
lavi èk lèspwa

Min lanmô tchwé lèspwa
an tchè lavi ;
Lavalass kouri nan vèye
lè yo té ka èspéré-ï douvan jou

Kô frè mwin
déchèpiyé
kô péyi wmin
lapidé

Kô péyi mwin
danmé
kô frè mwin
déchiktayé

Apré Sèptanm
sé mésié-a fè an déblozaye ;
yo tiré pou déchouké nou
yo tiré mété nou an nwè :
YO TÉ LÉ NÈG SÉLÉ-BRIDÉ !

______________________________

TI-KANNO (chanté)

Yo chèché tchwé lèspwa péyi-mwin
yo chèché tchwé lavi péyi-mwin
min frè-mwin pa kayé douvan yo
é jôdi jou mwin doubout douvan yo

Matnik-o péyi-mwin
Matnik-o péyi-mwin
Matnik-o péyi-mwin
sé mésié-a lé sélé-bridé nou !

Nou goumin dé sièk pou libèté
Libèté parèt an lavaliè
Nou viré maré rin-nou séré
Nou ni lèspwa trapé an rézilta

Matnik-o péyi-mwin
Matnik-o péyi-mwin
Matnik-o péyi-mwin
Yo lé raché-koupé tout' rasin'-nou !

— Kri !
— Kra !
___________________________________
___________________________________

LANNÉ VÈGLAJ

Manmaye,
jou vini
jou pasé
jou fè jou
jou débaré jou
solèy lévé
solèy fésé
solèy paré lapli
pou li pa mouyé ;
Lariviè sèk an karinm
i débôdé an livènaj ;
lalin' kouri nan sièl,
jôdi kouri débatché dèmin...

Jou-a bat zié lè i riwouvè
jou baré, zèl koupé.
Sièl-la té désann o-ra tè.
An ti van flègèdèk té sôti
an zékal-li pou fè gôj,
min i pa té minm ni
lafôs jwé zwèl
épi sèvolan.

Piès zibié pa té ka pwinté bèk.
Sèl kayali té kaye péché bô ma
É lè i té ka richapé,
chajé kon an pié sirèt,
i té ka kiayé-kiayé
jik tan ou té trapé frison.

Lanné-a té chalviré-maté
kon an kannari bwété
anlè an fouyé difé ;
fidji-ï té vini tout pôtré
ta an vié matadô
ki dômi dérô

Tanbou té pé sèk.
Tout' lajounin i té ka rété doubout
nan kwin-ï kon an lanbi-bat'
min lè ou té fosé-ï palé
i té ka wouklé anba laraj épi linbé

pawôl tanbou
pawôl kanpé
pawôl wacha

Apré davwa yo té déblozayé,
zonbi té woulé an sèbi-pitché
anlè tab bondié ;
zo-a té kouri kantékant
avan doubout' yas toupatou :
ka ba-ï DÉ KRAB !

Alô tan vèglaj té vini kon
tan pawôl ki pa té ka tchuit
anbèn
san fè sik
tan bodzè
tan siyak

tan krab, kribich é chat-an-sak
tan tôte é tanpisouplé

Pawôl an bouch
pawôl alala
pawôl siwawa

Kô potéko démôltri
fouyapin potéko ba-ï
chouval-bwa pôtékô tounin
nan tout' plass...

Min poukisa
milat jouwé manman
manman-ï ?
Poukisa milat,
koumansé jouwé nasyon-ï... ?

Yo pôtékô viré kouri bwa-bwa
Larékôt pôtékô minm riwouvè
kako pôtékô ka sèk nan solèy...

Min poukisa
Nèg
koumansé tiré mépri
ba Nèg... ?

NOU PÉTÉ CHINN KI TÉ KA MARÉ kÔ-NOU
ÈK NOU KITÉ-YO PWAN LÈSPRI-NOU !

kô déféré
min tèt féré
chivé féré
sé lèspri maré.

Ou tiré mépri ba frè rass-ou :

Nèg-kongo
Nèg-bitako
Nèg-boukousou
Nèg-soubarou
Nèg-poch-plin-tou
Nèg-chivé-rèd
Nèg-malélivèz
Nèg-nin-kalé
Nèg-bonda-maté

Ou tiré mépri ba kô-ou minm :

“ Nèg sé dènié rass
asou latè ”
“ Konplo-Nèg sé
konplo chin ”

Ou té bliyé fôs-ou té
an kô-ou minm ;
ou pa té ka shonjé
sé lanmin dwèt ka lavé lanmin gôch ;
ou fè matadô épi pawôl kanpé
pawôl wacha
pawôl ki tchuit an kannari soufrans
doulè, lanmizè,
– lavi èk lanmô tousa ! –
dépi an tan zorèy fouté an pié malédision
nan péyi-kongo
dépi an tan makak té ka manjé kachiman...
Wè ! Ou té konpwann
ou té ja plis gran-Nèg ki sa... !
Yo vèglè-ou épi pawôl alala
pawôl siwawa
FOUT NOU PÉ DI NOU PRAN TAN
POU NOU WÈ SA... !
JÔDI JOU, NOU SÉ AN NASION SÉLÉ-BRIDÉ !

MANNIKOU (chanté)

Pa manti ba mwin, mannikou
ou chapé pwan lèspri-mwin, mannikou
mwin pa an milé, mannikou
pou monté asi mwin, mannikou
ou di mwin man sé fwansé, mannikou
mwin sé Nèg-Larégal, mannikou
mwin sé Nèg-Latrénèl, mannikou
ou ka manti ba mwin, mannikou
ou mété mwin an fènwè-a, mannikou.

Manmaye kri !
— Kra !

________________________________________
________________________________________

LANNÉ LAWOUZÉ

Mésiézédam,
jou vini
jou pasé
jou fè jou
pou débaré jou ;
solèy lévé
solèy fésé
solèy paré lapli
pou li pa mouyé ;
lariviè sèk an karinm
i débôdé an livènaj ;
lalin' kouri nan sièl,
jôdi kouri...

Min mi nou, jôdi,
anlè zèl lawouzé :
an ti flang sièl koumansé kléré
kon on pronmès an tchè tout' travayè

Anpil zwézo za soukwé plimaj-yo
é ja kité nich-yo ;
Aprézan, yo ka alé-vini
adan an sèl alé-vini
lèspwa nan tchè lavi :
lavi nan tchè lavi...

Pa anba an labriz zitata
lanmè-a ka rédi kô-ï dèyè
pou pwan balan, épi
i ka fouté kouri a tè
pwan laglisad asou sab-la
potché tèt-li si roch falèz...
Mèt-tanbou ka ritouvé souf-li :
dépi lè i santi jou-a chapé
i ka bat' é ribat'
lapèl dé chanpion...

Anlè zèl lawouzé :
an ti branch lôt jou
tou frèch, tou vèt ;
i pôtékô konnèt
doulè solèy apré lapli

Min rasin' nasyon-mwin maré
nan zantraye
nonm é fanm péyi-mwin ;
i pousé nan goumin lontan,
nan fétaye lit jôdi

Désanm 1959
An twa soukous
péyi-a bokanté chimin.
Nou koumansé doubout'
pou gadé zafè nou

Nou kité gran chimin
pou chaché chimin ;
Nou déviré chimin
pou chaché kô-nou minm !

Nou té bizwin an bon voukoum
pou té lévé an landômi-la :
Lajénès viré tèt èk i bouwé !
Rasin' nasyon-wmin maré
nan zantraye
nonm é fanm péyi-mwin !

Yo vwéyé lalwa, yo vwéyé jindam',
yo vwéyé lawmé,
yo vwéyé moun-a-bèlpawôl
é a gran katchèt ;
yo tiré-tiré-tiré,
yo palé-palé-palé :
yo tchwé yich péyi-mwin !

Rasin' nasyon-mwin maré
nan zantraye
nonm é fanm péyi-mwin

An ti branch lôt jou
tou frèch, tou vèt :
I koumansé konnèt
doulè solèy apré lapli !

Dépi sa, nou ja fè an ti môso chimin,
nou ja bat' bwa ti-goute ;
adan nou té ni bwa-bwa,
an chimin-an té ni chimin kochi :
Tout' kalbass ka ba-ou dé kwi !

Sé pa té an rézon pou nou té rété
pa ka fè ayin,
ka ralé mizè, ka pléré mizè,
ka atann lajounin fè lannuit'
é lannuit' jou-dimin
minm-parèye jôdi-a

Larékôt lwin ankô ;
Rété bon koudmin a ba-ï
pou rédi razié, raché vié-zèb ;
Min an mizi nou ka débwazé
Nou ja ka pitché tè,
nou ka simin, nou ka wouzé.
NOU NI LÈSPWA DÈMIN KÉ PLI BÈL !

BÉLIA (chanté)

- Bélia-é, bwa wmin awmé...
- BWa mwin awmé, mwin di-ou bwa mwin awmé oswè-a...
- Bélia-é, bwa mwin awmé...
- Oswè-tala nou kaye tann an rézilta oswè-a..
- Bélia-é, bwa mwin awmé...
- Lèspwa ka lévé an tchè tout' lé travayè a-ya-yaï
- Bélia-é, bwa mwin awmé...
- Mwin té di manmaye-la pou nou té fè an mannèv oswè-a...
- Bélia-é, bwa mwin awmé...
- An vérité nou kaye tann an rézilta oswè-a...
- Bélia-é, bwa mwin awmé...
- An vérité nou kaye gadé zafè-nou manmaye-la...
- Bélia-é, bwa mwin awmé...

- Manmaye, kri !
- Kra !
- Hé kri !
- Hé kra !
- Mésiézédam,
Nou kouté listorik
an ti moustik
to kriyé MATNIK :
nou jwinn bourik,
nou tann mizik
nou pwan lastik ;
nou fè lawout' épi mèt-a-manniôk
nou doubout' épi Nèg-djôk
nou ba-ï tchôk ;
É tousa,
pou jôdi nou rété fè sik
bililik
èk komik
épi MATNIK.
Épi KÔ-NOU MINM !
Manmaye, sé pri fin !

MONCHOACHI
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

Antilla SPECIAL N°3 Juillet 1984
Voyage au cœur de la poésie

Pascal Ayache

ASI MILÉ

Asi milé man té yé
Man pa té lé chouval man janbé
Man pa té lé kabrit pòté mwen

O sé pa majò péyi-a mantché
Wè zandoli goumen ba ti-pié bwa'y
Goj li gwosè nanman an solèy
Man jalou konpè sirik

Dwèt kon titÿen douvan bò kay li
Voyé kout mòdan sou chofè loto
pou té wè'y ka bàt dÿol

Asi milé man té yé
Man pa té lé chouval man janbé
Man pa té lé kabrit pòté mwen

Tan lannouit kouvè mwen
Pou douvanjou koré mwen
Avanlè chyen varé mwen
Man ka tchwé milé mwen
Pàs si man pa pwan gàd rété gadé
O swè-a man ka mò asi milé nan didan boyo chyen

Asi milé man té yé
Asi milé man pé ké yé
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

Comme promis il y a quelques jours.

TRADUCTION EN FRANÇAIS

Joby Bernabé - ZONM ZONM ZONMBI

Traduction Roger Toumson

Cette misère-la en mon pays ma terre à moi
ce n'est pas à dire qu'elle bat sa mesure à la cadence des extrêmes onctions
tout au long des rues toute la sainte journée comme chien enragé
quelque fesse à mordre
ce n'est pas à dire poux de bois ventre creux à petit à petit vous ro-
gnant les entrailles petit à
petit en sorte que derrière elle vous rejette squelettes proprets en pleine gueule
de la mort comme elle aime à le faire en maints pays semblables
où la mort elle-même même la mort elle-même
pense même à mettre bas pour assurer sa descendance

quelle langue ne se parjurerait d'ainsi jurer sur la misère :
beaucoup meurent
dans le plus grand dénuement aux bords des chemins en mon pays
ma terre à moi

quelle langue ne se parjurerait d'ainsi donc calomnier fille de si haut parage
car c'est la même misère la misère elle-même qui nous donne
la main
à peine sortis des entrailles maternelles
pour nous être une da (1) jusqu'à l'heure de la mort
jusqu'à nous faire péter les graines (2)

misère de misère foutre ! misère dessous nos couis renversés
comme si quelque gagé du diable nous portait dans nos bras com-
me des poupées de paille
depuis la prime enfance nous donnant à téter d'un lait empoi-
sonné nous révulsant
les yeux avant même qu'ils ne s'ouvrent à la lumière giclée du
cœur même du pays

c'est succube au grand jour en nous-mêmes niché
comme l'eau du pédoncule au cœur du giromon
sans que nous puissions dire depuis quand ni comment
pour nous lacérer l'âme à nous ensorceler à l'insu de nous-mêmes

c'est le soukougnan blanc vertige de l'esprit pour un billet de banque
qui vous fait déparler et malparler du frère avant que de parler

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La Misère Zonmbi

zonmbi à notre image
notre image zonmbi vérité au foyer de notre confiteor
quand nous prenons la peine de nous agenouiller au devant de nous-mêmes
dans le mitan des yeux

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

pas un instant de répit
allez où vous voudrez vous l'y trouverez
phare vous aveuglant de tous ses feux pour vous égarer au plus profond de
la nuit
croyant faire du chemin
vous n'avancez qu'à reculons derrière pour devant
devant pour derrière
de l'avant tirez en avant
derrière qui n'en sait rien tirera en arrière

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

zonmbi chique aux pieds
zonmbi à votre tête la tache indélébile
et tu en perds la carte
culbuté pied pour tête

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

zonmbi pied pour tête
zonmbi tétanos

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

voyez moi zonmbi la blannie
beau mitan d'une gueule de macaque
dans quatre roues à crédit
mécaniques roulant avec force mépris pour le frère nègre à pied

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

voyez moi donc zombi rire à s'étrangler de macaque
qui jamais ne connut de sa vie le moindre petit fardeau
mais sa race maudit et dérespecte son âme

Zonm Zonm Zonm Zonmbi
Zonmbi Blan
La misère Zonmbi

voyez compère zombi dans la boue de misère
semer plumes à tous vents afin que nous volions
vers l'horizon tout blanc
pour troquer nos malheurs contre la félicité

Santé bonheur prospérité

et puis les jours traînèrent par les chemins de chiens
à se jouer du temps

Santé bonheur prospérité

et le soleil de plomb sur les reins grimaçants du petit planteur qui
trime dans la brûlure des cannes

Santé bonheur prospérité

et le cyclone hurla
faîtailles de tous côtés voltigèrent fétus
et la misère fleurit sur le fumier d’argent

Santé bonheur prospérité

et la lune se voilà
car au phalle de la nuit sur le seuil de la mort
des chiens-fer sanglotaient

Santé bonheur prospérité

et des éclairs jaillirent
de la gueule d'un coutelas
d'un coup de main
en coumbite (3) ils soulevèrent le ciel
ébranlèrent les entrailles du volcan qu'on crut mort
les fusils du zombi se mirent à claquer
deux colibris tombèrent
flamboyant trébucha.

Santé bonheur prospérité

et puis malgré tout cela fourmi n'en veut rien croire
la vie coule son cours telle rivière de sueur dans le lit des échines de misère
l'igname bokodji s'arrache les cheveux à déterrer son
cœur comme une hostie rassise le désespoir vous prend à la gorge et vous serre
au coucher du soleil une femme prie le seigneur de lui donner des ailes
quelques petites plumes.... s'enfuir... monter au ciel...
ou peut-être un de ces jours y envoyer ses fils
un-jour-s'il-plait-à-dieu
un-jour-s'il-plait-à-dieu

Ouaïe
si grande misère sur ma terre à moi foutre de misère
en notre beau mitan
fichée

(1) Da : nourrice
(2) Testicules
(3) Travail agricole en association.
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

GRIOTS DE LA MARTINIQUE,
Paroles de chez nous II, Recueil de Poèmes destinés plus
spécialement aux classes du Premier Cycle, Fort-de-France,
Griots de la MArtinique, 1992, 87p.

BEL BEL ZOBEL

Bèl-bèl
Zobel
Solèy bèl :
An tralé toutrèl
ka jwé zwèl !

Tak-tak
Zikak
Titak rak.
Kat makak
Anba an voumtak.

Dèk-dèk
Chadèk
Tizing sèk :
Tchèk chadèk
Flègèdèk !

Krik-krik
bourik
ni kolik ;
Krik - mistrikrik :
Jik an konbrik

Bôk - bôk
Zabôk
Ka bidim bôk
Bèl zabôk
Zabelbôk !

Bèl - bèl
Zobel
Soley bèl
Bèl zobel
Zékobel

MONCHOACHI
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

PARALLÈLES
Guadeloupe - Mensuel Littéraire - Martinique
N°1 Novembre 1964


CONGNÉ TAMBOU LA !

*

Appiyé ! congné tambou là !
Vini, dépéché zot zenfants.
Douboute, en nous crazé cô la.
Ciel la bel, fété tou bonnement !

Ernestine, pa pléré ma fi !
Hié té maigue, cé té sirigin...
Pa chéché a comprenne la vi !
Pou dimain, cé ké Babarin.

Paulo, kimbé rède pa moli !
cé vré, la souffrance pa gué dou.
Patience, kimbé la ké fini.
On malhé pa la pou toujou.

Allé, sauté, dansé, maté...
Chanté lé Rose, frappé lé mains...
cé plézi, tan pis pou apré.
Vancé voué moune la gen ça bien !

Appiyé ! congné tambou là !
Vini, dépéché zot zenfants.
Douboute, en nous crazé cô la !
Ciel là bel, fété tou bonnement

CASIMIR LETANG
Guadeloupe
Dernière modification par Koutcha le dimanche 13 février 2005 20:15, modifié 1 fois.
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

Lambert-Félix Prudent, Anthologie de la nouvelle poésie créole.
Editions caribéennes 1984

Joby Bernabé - Klendenden
(Ba Rosy)

An fon nwèsè
lannuit lanmizè-ya
ka baré chimen-mwen
dépi jou mwen wè jou
an ti klendenden razié
pòté an ti klèté an jou...
Mwen mandé'y :
« Ola ou sòti ? »
I di mwen
i sòti lwen lwen lwen
lwen dèyè mwen
la mémwa ras-mwen wè jou...
épi i ban mwen an ti limiè
pou mwen pé wè douvan mwen...
Mwen rété la ka katyilé
épi ti mòso limiè-mwen
chimen ki té ja fet avan
lontan avan jou mwen wè jou
an fon nwèsè
lannuit lanmizè-ya
ki té ka baré chimen-mwen
dépi jou mwen wè jou.
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

GRIF an tè
POU NOU SANBLÉ ÈK APIYÉ ANLÈ PWA KO NOU
LIMÉWO 21

MOUIN ALÉ

Mouin alé
mouin alé
mouin alé oti misié limè

moin alé oti misié limè mandé-i
souplé misié limè
ès ou pa té hé ni tchèk ti djôb ban mouin
pou an pé sa ouè souin sé hich mouin yan

misié limè byin risouvouè mouin,
byin palé ban mouin, byin èsplitché mouin
é an viré sôti kon ou ouè an té vini yan
épi lanmisè mouin byin vlopé anba
boua mouin.

Mouin alé
mouin alé
mouin alé oti bondié o
mouin alé oti bondié mandé-i
bondié soulajé mouin
lanmizè ya ka pété rin mouin

magré tout priédié mouin priédié
épi lo lanmoné ya an mété latchèt
lanmizè ya rété pann an do mouin

Mouin alé
mouin alé
mouin alé oti an séansié
mouin alé oti an séansié mandé-i
tiré lanmizè ya ki ka pouri an fon
boudin mouin
magré tout lo tchinboua-a séansié ya fè
ban mouin yan
pou lo lajan-an an péyé-i-la
lanmizè ya rété pri an zo mouin.

Joby Bernabé
Répondre