Poézi kréyol

Partage entre internautes
Répondre
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Le journal dela communauté antillaise
Hebdomadaire
N°22 Vendredi 8 avril 1977


Poème accompagnant un article sur les évènements de Basse-Terre
de 1967 dans la rubrique Notre Histoire
Article intitulé : Basse-Terre
Il y a dix ans.

CHIEN

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

Toute tête a clou an-moin pé tode
si en ka menti.
Manche a mateau an-moin pé fen'
si en dépalé.
Moin pa-té moune a missié-la
ni an blan,
ni an nouê.
Moin pa mangé manman-poule a-i
ni an blan,
ni en nouê.
Et magré ça !

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Moin ka kein' roche ka êspéré
on simèl soulié.
Zongon'an-moin ka engoudi
en-ba soleil-la.
zoreil-la sôti la-i sôti,
bien-mêci,
bien doubout'.
Chien-la té ka sèvi-i gade-cô,
bien-mêci,
bien doubout'
Mé pouki-ça ?

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

La-loi décen' kon dlo, larmé
décen' kon coco.
Yo rété moune par crêil, rété
toute moune, vête kon mi.
Politicien hélé : «Nêg-la
assé fié,
assé fié.
Vo ïé larmé pou calmé-yo.
Assé fié,
assé fié.»
Yo oublié

Chien varé-moin !
Chien foré-moin !
Chien varé-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la foré-moin !

Toute maléré zanmi an-moin
Lévé garoulé.
Vil Basse-Tê mété-i ka chofé
kon chabon canpêche.
Zanmi a zoreil fê-i pati
en doucine,
kon capon.
Toute politicien, monseingnè,
en doucine,
kon capon.
Et tou-ça pas'

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Chien tan-lontan, chien jodi-jou :
meim zannimo-la.
Moune-a-sou lontan, moune-a-sou
jodi : meim moune-la.

Nèg-marron lontan : jodi-jou
maléré,
maléré.
Douva yo cé cé-meim' chien-la,
moune-a-sou
et larmé.
Et cé pou-ca

Chien foré-moin !
Chien varé-moin !
Chien foré-moin
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil-la varé-moin !

Chien Nou-York, chien Basse-Té, frè-moin,
gaille gen yo ka sem'.
Gendabe Nou-York, gendabe La-Pointe,
gaille gen yo ka sem'.
Moune-a-sou Nou-York, moune-a-sou
a Paris
yo ka sem.
Nêg Harlêm et nêg Badibou
ka sem' kon
maléré.
Cé meim' gen-la

Chien varé-nou !
Chien foré-nou !
Chien varé-nou
kon ninpote ki gen férê-d'chien.
Chien a zoreil ka foré-nou !

SONNY RUPAIRE
(1968)
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Le journal dela communauté antillaise
Hebdomadaire
N°23 Vendredi 15 avril 1977

BONBÉ SÉRÉ

Mi,
anlè rèl lavi-lasa
ki ka bat
an bouch moin...
Bonbé-séré...

Mi,
An mitan chimin lavi-lasa
Soukounian ki pran kouri an cosié,
Zobel ka mété moin an chiktaï...
Ga la...

An ka atann' solsouri vin' chayé moin
Pou man alé vèy ;
An ka atann' zagriyin fè fil
pou man casé cod'

E tchè an-moin ka linbé
Lè moin rété ka sonjé
Makata ki tini an chimin-la ;

E tchè an-moin banbé-séré
Lè ou parèt
Anlè rèl lavi-lasa
Ki ka bat
é bat
Kon on bôlô andidan tèt an tèbè

E si an té touvé an makandal
pou piès djiyon pa maré moin... ?

MONCHOACHI (Février 1977)

Notes :
Cosié : raccourci
zobel : éclats
an chiktaï : en morceaux
makata : labyrinthes (ici difficultés)
bôlô : charge (ici obssession)
makandal : sorcier (célèbre Neg-ma
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°24 Vendredi 22 avril 1977

KIMBÉ RED'PA MOLI

Chivé mougné, chivé sek ;
Nèg' kon milat' kon kouli !
Doubout' tou, pou fhè bek !
kimbé red' pa moli !

Nou ka kriyé zot tout, tout'.
Ja lhè pou mizè nou bout'.
Lévé tout' moun' doubout.
Dignité nou an route.

Sa ki pa sav' ka yo yé.
Ki tin' phè jouss' potré yo
Ka voyé tète alé,
Nou ka di yo dé mo :

Sa y ka maché si resô ;
Chivé féré ran fransoi,
Ka kouè yo ja lot bhô :
Awa ! zot pa golois.

Zot ka ba moun mal o kê,
Min sé pa telman fhôt' zot ;
Yo té vlé nou dèyè
Pou sèvi makak dot'.

Chivé mougné, chivé sek !
Resté nou yonn' pa en pli.
Doubout ! Jou pou fhè bek,
Kimbé red' pa moli !

1/77 KLOD' KABO-ZITA
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Le journal de la communauté antillaise
Hebdomadaire
N°25 Vendredi 29 avril 1977

On pièce-kann
on nhom'
on sabe.
Cou-sabe en kann
cou-sabe en dlo-doubout',
cou-sabe en dlo.

Meim' ou touné-viré èvè chaltouné et lanpa
cou-sabe en can' pé-é jein sa' ba-ou rassou.
Zanpoule, mal-au-rein,
glan'-focé et crédi
pa crêil si ou vlé.

Cou-sabe en kann : varé sans pren.
Cou-sabe en kann : cou-sabe en dlo.

Lanné-cannêl

Lhê a richèsse cé en moi-d'mars ;
Kann-la doubout' et dou kon nêg-en-sac
et siro ka fen' kann !

Nou-toute fè-la-coupe en moi-d'mars.
Missié-la ban-nou tan richesse
ki fo-nou té ven' bêf lhê récote fini
pou té péyé crédi déro !

Ce en moi-d'mars lanné-cannêl alo
missié-la ké détéré ja-la ki séré an can'-la ?

nèye

Nou bourré tè, sillonné tê,
planté kann, sêclé kann , dépayé kann, engréyé kann,
coupé kann maré kann, lévé kann, chayé kann,
vann kann an-nou ba missié-la.

Missié-la pézé daré an-nou en-lê balans a-i.
Missié-la kalkilé richêsse a daré an-nou.
Missié-la ban-nou lajan i té vlé pour daré an-nou.
Et lhê nou sêvi toute-moune a-dan,
nou fê nêye !

Rhom' a kann an-nou a pa richêsse pou nou
Neye !
Bagasse a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Mélasse a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Zékime a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !
Suê a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye
Soufrance a kann an-nou a-pa richêsse pou nou.
Nêye !

Apré, missié-la ka vann ban-nou a pri i vlé.
Et nou boké !

baye bal

Epi toute cé grate-la-ça
missié-la et ban'-élo a-i ka baye bal.
Baye pou bal.
nou connêt baye bale aussi.
Et a-pa boule-dê-mente !
Nou ka tann ri a-yo, mizic a bal a-yo.
Mé ta-lhè yo ké tann papale a bale an-nou !
Janmé-mondié !

Sonny RUPAIRE 1970
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°26 Vendredi 6 mai 1977

LA PELÉE
(anniversaire du 8 mai 1902)

Tou sa latè té kimbé
An sikrèt' a boudin-ye ;
Tou sa ki té ka kuit'
An fondok a kannari ;
Tou sa té ké brin-nin
Vèye an vèye,
Anba fèye,
Mété kô-ye a monté,
A dévèsé,
A kontinié,
Adan an sèl boukan,
An sèl kraché difé,
PAré pou lévé
Tout' lokatè a sinmitiè.
La Peléé ! Tonnè di brèze !
Ou vini anlè point' pié ;
pon moun' pa té ka atan-n' ou ;
E a lhè yo wouè-ou rivé,
Ou té za jambé pak toupatou,
Ka kouri,
Ka vlopé,
Ka limin difé !

E wou ? Wou ki té kouè
Tout' bagaye té an sonmèye...
Pa gadé
La Pélée
Pa ka palé...

Monchoachi
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
HEBDOMADAIRE
Le jounal de la communauté antillaise
N°28 Vendredi 20 mai 1977

Dépi tan lontan,
An tan Djab té ti bolonm',
Yo féré libèté
Avan i rivé
An lapot' a maléré ;
Dépi tan lasa,
Man lé di : dépi kêk tan,
Pa ni jou ki pasé
Maléré pa chèché
Jou a libèté ;
Min Libèté Pa Ni Jou :
Libèté sé an chimin
Pou jôdi jou
Kon pou dimin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libété sé jou an jou
An goumin ou ka min-nin !
Libèté sé an bitin
Pou pran a dé lanmin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé an bizoin
Pou sa ki san ayin !
Libèté sé an grin-n'
Tout' jou bon pou simin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé a gran van
Ka souflé an tout' tan !
Libèté sé an parol'
Pou sa ki pa ni rol' !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé douvan jou
Ki baré moun'-a-sou !
Libèté sé bon matin
Ka roté-ou an sirin !

22 MAI : Jou a libèté !

Min libèté pa ni jou :
Libèté sé an tambou
Ka rouklé an kê an nou !
Libèté sé an chaltouné
An maronnèz ka poté !

22 MAI : Jou a libèté !
Min libèté pa ni jou :
Libèté ni tout' jou
Pou rivé
An bo jou !
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
HEBDOMADAIRE
Le journal de la communauté antillaise
N°29 Vendredi 27 mai 1977

An fèt'
Si on roch lan-mè
on jou van levé !
on jou tanpèt
on jou goumé !
an fet't fon dlo saline
on jou libèté ban mouin
chimise a li
An fet't kon soleye ka levé
si bout-t a pié,
Kon kôlè a volkan ka monté.
an fèt't si on roch lan-mè
ki ni on gou tiyel
Ki plin fômi manniok
Ki couvê épi poul boua
Ki ni konba
Kon ni chain-n kassé
min
on jou
épi sang
épi min
an nou
nou ké routè
ROCH LAN MÈ LA !

Romain
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
HEBDOMADAIRE
Le journal de la communauté antillaise
N°33 Vendredi 24 juin 1977

Poème de l'UNION DES ETUDIANTS GUYANAIS en hom-
mage aux Femmes de GUYANE et en particulier aux femmes
du MFG (Mouvement des Femmes Guyanaises) qui lors d'une
manifestation organisée à IRACOUBO en 1976 ont fait face
aux menaces et aux provocations des forces de l'ordre colonial
avec détermination, et les firent reculer

FANM

Sé jou-a mo wè to
Sé jou-a mo konprann ké to

lò djip-a frennen douvan barak-a
lò jandarm gransb-ya vini asou nou
lò yé débarké konsidéré yé annan yé péi
a to pronmié ki di penga !

lò yé té lé konèt ki moun té sa chèf-a
lò yé koumansé mandé moun papyé
lò yé louvri yé kayé pou ékri
to rété to di : nou pa ka di annyen !

lò yé di nou yé ké fronmen moun
lò yé di ké mennen nou alé
lò yé di nou suive yé
to menm to di ; pyès moun pa ka chapé la !

lò yé renk pati pou alé sasé oun bèt
lò yé rouviré yé lanmen dèyè yé do
lò oune ran moune blanchi ka rélé : "mitrayèt !"
a to ki di : a sa nou té wè-a !

lò yé tournin minot-ya kou oun lyann
lò roun djélé asou nou
lò rot-a mannyen so rivolvèr
sa tan-a to rélé :
"zot pé ké touché pèsonn
pèsonn pé ké alé ké zot
pèsonn pé ké chapé la
si zot bizwen roun bèt
alé wè mèr-a
nou pa mandé zot annyen
nou péi adi nou
nou gen drouè fè sa nou lé
épi aprézan dèro
dérò jandarm
dèrò vyé blan
dérò kolonialis fransé
dérò"

to tchinbé kouto to té ka pliché zonnyon kèl-a
to koumansé chanté
"indépendans-O !"
to wèy té ka kléré kou zoukounyannyan botan
to té ka sanblé oun bi difé annan gran savann-a
é-é, lò lé konprann to ko nou tout
nou pri difé nou rélé, nou chanté

nou dansé ké to

jandarm-ya konprann
tout jwé a pa jwé
yé séré yé minot
yé alé
yé pa jin rouviré

Sa jou-a mo wè to fanm
Sa jou-a mo konprann ké to minm

UEG


Traduction en Créole martiniquais et guadeloupéen

Sé jout tala moin ouè-ou
Sé jou tala moun konprann-ou

lè djip-la frinnin douvan kaz-la
lè jandam maché alè nou
lè yo débaké, konsidéré yo adan péyi ayo
sé wou primié ki di : pinga !

lè yo té vlé sav ki moun ki té chèf-la
lè yo koumansé mandé moun papié-yo
lè yo rouvè karné yo pou yo ékri
ou rété, ou di : nou pa ka di an-nyin !
lè yo di-nou yo ké fémè nou
lè yo di-nou suiv yo
ou minm di : piès moun pa ka pati la.
lè yo anni pati aye chèchè an bagaye
lè yo ritounin dé lan-min dèyè do
lè dé toua moun chapé ka rélé : "mitrayet !"
sé wou ki di : sé sa nou ké ouè-a !

lè yo fè menot-la tounin viré kon an lyann
lè yon djélé anlé nou
lè lot-la min-yin révolvè-ye
a moman lasa ou di
"zot péké min-yin pèsonn
pèsonn péké alé épi zot
pèsonn péké chapé isidan
si zot bizoin an bitin

alè vouè mè-a
nou pa ka mandé zot ayin
nou adan péyi-nou
nou ni doua fè sa nou lé
épi alé dérô
dérô jandam
dérô vié blan
dérô kolonialis fransé

ou tchinbé kouto-la ou té ka pliché zonyon épiye
ou koumansé chanté
"Indépandans O"
zié-ou té ka kléré kon bèt-a-fé pa bel bo tan
ou té ka sanm an gro difé adan gran savann-an
é-é, lé ou konprann, tout moùn
té pran difé, nou rélé, nou chanté
nou dansé évè-ou

jandanm-la fini pa konprann ki tout jé pa jé
yo rantré mènot
yo chapé
yo pa jin déviré

Sé jou lasa an vouè-ou, fanm
sé jou lasa an vouè-ou minm!
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Hebdomadaire
Le journal de la communauté antillaise
N°36 Vendredi 9 septembre 1977

PINGA

Anmizi kabwé lèspwa koumansé vansé
Anlè ti chimin kalbosé lavi-a
Tout lèkèté, piôpiô èk apoda
Ka pwan kô-yo pou kalagway...

Anmizi lapo-zié ka lévé, kon mil pipirit,
asou an lot jou,
Tout kanyan doubout zorey-yo
Kon milé ki tann tonnè o mwa daou...

Anmizi lanm lanmè ka soukwé douvan jou
anba zèl an gran zizing péyi,
Yonn-dé-o-twa moun-a-ton-é-taza
ka paré vaval...

Alô, PINGAD !
PINGAD, wou ki toujou piété
adan minm' blo-a ;
PINGAD, wou ki ka viv
pas ou anlè latè ;
PINGAD, wou ki pa jin ladjé latché pwèl-la
é ki pa atann pou tann
boulikann vin jôdi di-ou kriyé wa-ya-yaï.

Anmizi tan ka démaré tan
(min, jôdi, djab ka mayé dèyè lapôt légliz !)
anmizi-anmizi, sièl-la ka rédi an rad blé
anlè an péyi ki pi nèf, pi bèl ankô...

MONCHOACHI
Koutcha
100 Posts
100 Posts
Messages : 1021
Inscription : mardi 24 août 2004 22:39
Localisation : Paris
Contact :

Message par Koutcha »

DJOK
Hebdomadaire de la communauté antillaise
N°39 Vendredi 30 septembre 1977

LANMIZIK

Kon yé la,
Dé tambou ka bat'
Koté sit ;
Ki moun' ki inkièt ?
Bel zafè !
Kouté
Ki yonn', ki lot',
Pou tann' an bon son :
Chak lanmizik ni bal a yo !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,
Ki jan zot lé moun' dansé !

Tout' ti moun' o péyi sav'
Parol an bouch pa chaye ;
Ou a bo di, ou a bo fè,
Sé pa tout' fè ki fè ;
Man lé ouè sa ou ka fè :
A pa dé-toua jéd-mo
Kaye tounin tig' an bourik !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,
Ki jan zot lé moun' dansé !

Han ! Ou ka mô ri...
Dan-ou lablan-ni !
Ou konprann' ti kô-ou bon !
Man payé dan an moman
Ou kaye rété tou kagou !
Ri jôdi, dimin pléré,
Pa ni kouron' pou makak-la !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,
Ki jan zot lé moun' dansé !

An-nou pou nou ouè.../
Kouman , Sa ou pè a ?
Man pa ka ba-ou an pa ;
Djab' pé pa djab',
Latè pé détounin,
Makak sav'
Ki piéboya li ka monté !

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,
ki jan zot lé moun' dansé !

Man za latché ;
Man ka ba-ou fil...
Talè, sé kaye
On sèl mazouk toubann'man ;
Sé wou ki kouè
Ou bizoin dan bal
Pou dansé...

Lhè lanmizik pa bon, manmaye,
Ki jan zot lé moun' dansé !

Pou toulbon, san manti :
Sa ou pa lé ouè an pa lapot' ou,
Sé sa ou touvé an mitan kaye ou

MONCHOACHI
Répondre